Ako si užiť Galapágy naplno? Cruise či jednodňové výlety s návratom?

Keď si spomeniem na našu okružnú plavbu (cruise), tak si nechcem predstaviť, čo by som si z Galapág bez okružnej plavby vôbec doniesol. Môj názor je, že jediný spôsob ako zažiť tieto ostrovy naplno je oceánska plavba. S prespaním na palube lodi.

Poznali sme tu pár ľudí, ktorí pre cestovanie po ostrovoch zvolili jednodňové výlety s návratom. Užili si to, ale keď sme im ukázali naše fotky, tak nechceli veriť vlastným očiam. Tieto výlety s návratom, sú zaujímavá skúsenosť. Vzhľadom k časovým možnostiam sa ale nedostanete na odľahlé ostrovy, ktoré by ste skrátka behom jedného dňa nestihli „otočiť“. Väčšinu dňa strávite na lodi cestu na miesto, a naspäť. Uvidíte len turisticky vyťažené oblasti, kde pravdepodobne stretnete hromadu turistov.

Ten pocit, byť na odľahlom ostrove, sami, len Vaša loď, posádka a život okolo vás zažijete len na okružnej plavbe. Keď zvažujete cestu na Galapágy a premýšľate, čo na Galapágoch robiť, ako tu stráviť čas, tak zvážte okružnú plavbu. Inak z toho budete mať len ďaľšiu drahú dovolenkovú destináciu, so studenou vodou.

Ako si plavbu na Galapágy (cruise) objednať.

Plavbu objednať jednoznačne dopredu, ešte než na Galapágy dorazíte. My sme pre plavbu zvolili miestnu Ekvádorskú agentúru TripEcuador. Mali sme na ňu pozitívne doporučenie. Podrobnosti sa môžete dočítať v našom článku o príprave cesty na Galapágy. Samozrejme je tu mnoho ďaľších agentúr, ktoré Vám plavbu sprostredkujú od jednoduchých nízkorozpočtových lodí s posádkou do 15 ľudí, až po super luxusné plavby s jacuzzi na lodi. Je to len na Vás a vašom rozpočte. Stačí sa podívať na Google a vyhľadať „Galapagos cruise“.

My sme zvolili cruise s posádkou pre 22 ľudí, bola to loď EDEN Yate. Loď  vcelku pekná a udržovaná, s obrovskou jedálňou a obývačkou, ktorá bola uprostred lode. Každý býval v kajute. My sme bývali na vrchole lodi hneď vedľa kapitánskeho mostu. Spočiatku sme mali strach že sme na vrchu a loď sa bude hojdať. Nakoniec sme to ocenili, pretože ako jedni z mála, sme mali okno s čerstvým vzduchom, ktorý sme napokon ocenili a pomáhal nám zvládať prvé dni na mori. Vo veľkej spoločenskej hale, sme mali každý večer briefing, raňajky, obedy a večere. Posádka sa o nás starala vynikajúco. Vždy sme mali čo jesť, piť a hlavne boli veľmi príjemní. Na lodi bol neustály prísun teplej vody na čaj a kávu. No a do toho všetkého bola okolo Vás skvelá partia turistov z Kanady, USA, Taiwanu a my dvaja z Československa. Takýto balíček plný zážitkov, vrátane jedla a pitia na 4 dni, (3 noci) stál približne 1300 USD na osobu.

Trasy plavby.

V čase keď sme Galapágy navštívili (2017), boli 3 oficiálne trasy, po ktorých sa môžu lode plaviť. My sme zvolili Modrú trasu. Po našom online prieskume sme vyhodnotili, že modrá trasa splňuje naše očakávania a zvolili sme si ju.

Ostrovy na východe Galapág sú geograficky najstaršie. Je tak na nich pestrý život, ryby, pinguiny, vtáky, plazy, tulene, korytnačky, kladivonosé žraloky, boobies (vtáky s modrými nohami).

Ostrovy na západe, sú naopak tvorené z časti aktívnymi vulkánmi, ktoré sú geograficky na svete kratšie. Každá strana má ale svoj výhody.

Začali sme na ostrove Santa Cruz. Našim cieľom boli ostrovy: Isla Floreana, Isla Espanola. A cesta skončila na ostrove San Cristobal. Z tohoto ostrova sme následne „hromadnou dopravou“, morské taxi došli až na začiatok našej cesty, ostrovu Santa Cruz

Prvý a druhý deň (Santa Cruz, Floreana)

Začal obedom na lodi. Z lode nás čakala prvá cesta na mólo v Puerto Ayora (Santa Cruz) a autobusom do El Chato Ranch. Je to miestna rezervácia, kde žijú veľké suchozemské slonie korytnačky, ktoré sa endemicky vyskytujú len na Galapágoch. Počas celej návštevy nám robil sprievodcu člen našej posádky Louis. Odpočinuli sme si tu, dali čaj, nafotili pár skvelých záberov korytnačiek a šli do mesta.

V meste sme strávili celý deň čakaním na plavbu. Po návrate na palubu, sme pochopili prečo sme sa nezačali plaviť hneď na obed, keď sme na loď dorazili. Dôvod bol, že posádka ktorá už na lodi bola, absolvovala západnú časť okružnej plavby Galapág. Takto sme de-facto pokračovali ďalej. Pre nás to bol výlet na 4 dni, pre nich na 10.

Večeru sme strávili na lodi a po jedle, sme šli znova do mesta. Kapitán potom o 01:00 nasledovného dňa naštartoval motory a plavil sme sa v noci. Večer bol náročný, veľa sme nespali. Loď sa veľmi hojdala, motor hučal. Prvá noc na lodi a to ešte v pohybe. Naviac, ako som sa dozvedel, tak sme se plavili proti morskému prúdu a v protismere vlnám. Takže sme občas zažili pár pekných úderov, ktoré ma  vyčerpaného niekoľko krát v noci prebulidi. Spal som asi dve hodinz. Okolo piatej ráno, začala loď spomalovať. Asi pol hodinu, sme sa plavili po nehybnej vode. Ako začala loď zpomalovať, tak som vyšiel na palubu a začal sa kochať. Opustený ostrov, čistý vzduch, žiadni ludia, žiadne lode, len my a okolo vtáky ktoré sa hádzali do vody. Vyskakujúce ryby, všetko ako z inej planéty. Slnko sa už tlačilo na horizont, mal som tu všadeprítomný pocit života.

Naraz, som bol plný energie a chcel som vyrazit objavovať. Den začal raňajkami o pol siedmej. My sme už čakali v kuchyni a popíjali čierzy čaj. Okolo ôsmej sme už najedení sedeli v člnoch a konečne sme začali s poriadným výletom do Post Office bay a na ostrov Floreana.

Najskôr sme zamierili do zálivu, kde bola hroada ryb, tuleňov, vtákov, červených krabov, a ktoré sa znova hádzali do vody a pred očami nám lovili. Skupina tuleňov bola našou prítomnosťou veľmi zaujatá tak sa k nám vybrali a plávali okolo našeho motorového člnu. Mali radosť, hrali sa a bolo vidieť že im naša prítomnosť vôbec nevadí. Celé Galapágy sú týmto vážne úžasné. Zvieratá tu človek neloví. Zvieratá ako keby prišli o svoju plachosť, a tak sa k ním dá priblížiť veľmi blízko. Na ostrově sme sa vylodili a na opustenom ostrove navštívili poštovú schránku. Funguje tu tradícia, že si návštevnící (turisti) všetky pohľadnice skontrolujú a pokiaľ je niekto schopný doručiť pohľadnicu, ktorej adresát je blízko, tak ju môže doručiť sám. Slovenskú alebo Českú sme nenašli ani jednu. Po chvíli sme pokračovali na ostrove, navštívili sme jaskyňu, a poludnie sme potom strávili na pláži s tuleňmi, šnorchlovaním a pozorovaním prírody. Celý záťitok na tomto ostrove, bol posilnený skupinou mladých tuleňov, ktoré s nami plávali vo vode.

Obed bol klasicky na lodi. Po jedle, sme sa asi hodinu plavili na južnú stranu ostrova Floreana. Tu sme dostali možnosť, buď odpočívať na lodi, alebo sa potápať. Voda bola v tomto miste studená a každému by som na dlhšie potápanie doporučoval neoprén. Vo vode sme videli hromadu rýb, morské korytnačky, korálové útesy. To všetko v blízkosti útesov, do ktorých narážal prúd vody. Na pláži nás už čakala skupina ktorá prišla na člnoch. Po krátkej prestávke na vysušenie a prezlečenie, som zbalil kameru, foťák a pokračovali sme prehliadkou Floreany. Blížil sa západ slnka, a pohľady ktoré sme tu sa ťažko opisujú. Navštívili sme takmer vyprahlé jazero, kde žijú plameniaky. Okolo nás lietali miestne vtáky, vzduch bol nesmierne čistý, okolo nikde nikto len naša skupina.

Chvíľu sme po ostrove chodili. Navšetívili pláž plnú korytnačích vajíček, ktoré čakali na vyliahnutie, a nad nimi stála volavka, ktorá tu čakala na ich vyliahnutie. Po tomto  skvelom zážitku sme po západe slnka naskákali do člnov a vyrazili na loď a na večeru, v spoločenskej miestnosti na lodi. Po večeri, sme chvíľu na lodi odpočívali, bavili sa, popíjali a zoznamovali medzi sebou. Louis, náš sprievodca nám pripravoval briefing, čo nás čaká nasledovný deň, vždy na minútu presne. Prezentácia netrvala dlho, a už sme sa nevedeli dočkať.

Večer nás čakalo nevídané predstavenie. Po jedle bola už tma. V zadnej časi lode, svietilo svetlo, ktoré priťahovalo lietajúce ryby (flying fish) ktoré nám lietali okolo lode, a niektoré občas do lode narazili. Čudovali sme sa čo sa deje ale za chvíľku sme pochopili. Prilákali žraloky. V istý moment, ich napočítali asi desať žralokov, ktoré boli vidieť na hladine. Ťažké je si predstaviť, že len pred pár hodinami som sa v tejto vode šnorchloval a díval na korytnačky. Predstavenie trvalo asi pol hodinu, po tom sme vyrazili a pomaly sa plavili na ostrov Isla Espanola.

Tretí a štvrtý deň (Espanola, Gardner Bay, San Cristobal)

Vstávali sme zavčas ráno. Spánok na lodi, mi už nevadil. Únava robí svoje ale niekoľko krát zaspávam a cítime sa odpočate. O šiestej tradične popíjame čaj a šesť tridsať sa servírujú vajíčka, párky, zelenina, fazuľa, ovocie. Čakal nás jeden z najlepších zážitkov, ostrov Espanola a zhruba dvojhodinová okruřná prechádzka na neobývanom ostrove, plnom zvierat. V tomto období, sa vracali na Galapágy albatrosy, ktoré tu hniezdia a sedia na vajíčkac. Stretli sme volavky, orlzy alapágske, leguány (niektoré z nich s červenou hlavou, alebo kompletne sfarbené do červena. Vyskytujú sa tu endemicky a sú tu známe pod názvom lava lizard). Hromada tuleňov nás vítala, už keď sme sa na pláž blížili v našich člnoch. Bol tu nesmierny hluk ktorý vydávali. Žili tu ako hlava na hlave, spolu s leguánmi, ktorí sa tu všade po zemi plazili. Bolo niekedy ťažké, museli sme ich prekračovať a dávať si pozor. Ozaj jedinečné miesto. Louis náš sprievodca nám ku všetkému dal prezentáciu a krátky pokec o zvieratách, ich chovaní a spôsobe života. Mali sme štastie, videli sme mláďatá, orly, a leguány na jednej pláži, než aby sme vôbec začali trasu po ostrove. V skupine sme mali deti, ktoré pri prekračovaní leguánov spadli, pravdepodobne si niečo prihodili a nemohli pokračovať ďalej. Členovia posádky ich odviezli na loď, ale my sme pokračovali ďalej. Po chvíľke sme sa dívali na albatrosy. Samce, ktoré sedeli na vajíčkach. Každú chvíľu prilietali samice, ktoré po dlhom lete, dopadali smiešne na zem. Celý ostrov, bol posypaný vtákmi, ktoré tu hniezdili, leguány a život tu prekvital. V dialke hučalo more, a na útesy udierali veľké vlny. Chvíľu sme tu stáli a všetko pozorovali, fotili a natáčali. Louis podstivo všetko komentoval. Zhruba po dvoch hodinách sme sa vracali na loď. Kapitán rýchlo zdvihol kotvu a plavili sme sa preč.

Louis, náš sprievodca nám hovoril, že oficiálne orgány národného parku Galapág, sledujú všetky lode, ktoré sa v oceáne nechádzajú. Každá loď má povolenie, ktoré musí dodržovať a na niektorých ostrovoch sa môže kotviť sotva pár hodín, a už musíte odísť. To sú pravidlá, aby sa miestny život chránil a aby ľudia zvieratá v ich domácom prostredí neotravovali. Po hodinovej plavbe, sme sa ocitli na odľahlej časti ostrova Espanola. Mali sme namierené do zálivu a pláž zvaná Gardner Bay. Údajne, jedna z top pláží, celého sveta. Krásne prostredie, tulene všade okolo, biely piesok, nikde skoro žiadny turisti. Určite sa na tento výlet dobre vybavte opaľovacím krémom. Galapágy pretínajú rovník, a slnko tu má veľkú silu. Divím sa že tie potvory čo sa tu rozvaľují na slnku, nedostanú úpal 🙂

Nabidtý slnkom, sme boli okolo tretej odpoludnia na lodi, a vyrazili na štvorhodinovú plavbu do Puerto Baquerizo Moreno, a teda na ostrov San Cristóbal. Cestou sme na lodi trávili odpočinkom, úpravou fotiek alebo sme len tak debatovali s posádkou. V istú chvíľu vedľa lode vyskakovali delfíni alebo s nami leteli vtáky. Delifíny to s nami vydržali asi 20 minút. Vyskakovali v bezprostrednej blízkosti lode. Bolo to celé stádo, na všetkých stranách, vpredu, vzadu. Skvelé predstavenie na záver cesty. Večer sme mali slávnostné posedenie s celou posádkou lode. Kapitán a všetci fachmani sa nám námorníckej rovnošate zoradili a pripili ako poďakovanie za úspešnú plavbu. Po večeri sme zaparkovali v prístave a mali voľno. Funguje to tu tak, že všade okolo chodí vodné taxi, ktoré vás dovezie z mesta k vašej lodi, a naopak. Naša loď tu kotvila celú noc a tak sme si šli dať do mesta drink. Bola tu zábava, ľudia vysedávali na ulici, hral tu koncert. Bola tma a hral sa na ulici futbal, mladí jazdili na skateboardy, starí sedeli na káve alebo na pive v otvorených stánkoch na ulici. Jedno malé mesto, žije tu približne 5600 ľudí. Údajne sa jedná o hlavné a najvýchodnejšie mesto súostrovia Galapágy.

Večer sme prespali na lodi v prístave. Boli sme už zvyknutí, navyše sme sa konečne nikam neplavili a tak sme sa mohli vyspať. Približne o štvrtej ráno, sme znova vyštartovali a bola tu možnosť vyskákať z lode a ísť sa potápať na Kicker Rock. Miestni toto miesto poznajú pod názvom Roca León Dormido. V okolí kameňa, sa nachádzajú žraloky kladivohlavé. Plávajú v hlbokej vode, a tak podľa našeho sprievodcu Luisa, je potápanie okolí skaly a na povrchu vody relatívne bezpečné. Po prebdených nociach a postupujúcej nádche u kamaráta s ktorým som cestoval, sme potápanie vynechali. Ráno sme využili na to, aby sme si zabalili kufre, dali si čaj a raňajky.

Po tomto nás už čakala cesta do prístavu San Cristóbal, kde sme navštívili poslednú atrakciu tohoto výletu, Interpretačnécentrum, ktoré vás zasvetí do rozvoja a histórie Galapág. Po návrate nás v prístave čakala posádka s kuframi. Po chvíľke debat sme sa rozlúčili a ukončili našu plavbu. Pozorní čitateľ by si všimol, že sme skončili na inom ostrove, ako sme začali. Našťastie medzi ostrovmi pravidelne premáva rýchly motorový čln (speedboat) ktorý slúži ako miestna hromadná doprava. Pokiaľ Vám to agentúra nezaistí, tak si určite rezervujte miesto vopred. Lod bola preplnená a bez miestenky by sme pravdepodobne na ostrove museli nečakane prespať. Nám to našťastie agentúra Trip Ecuador zabezpečila vopred. Tak nás popoludní čakala ešte posledná cesta na Isla Santa Cruz, do Puerto Ayora. Večer sme sa ubytovali v dome Casa Cubler, ktorí rozhodne doporučujem vyskúšať! Casa Cubler, je dom v ktorom nám pani prenajala izbu. Je to jedno z najlepších bývaní, ktoré sme počas celej cesty v Ekvádore mali. Tu sme strávili nasledovné štyri dni, ktoré sme venovali odpočinku, jednodňovému výletu na ostrov Isla Bartolomé (natáčal sa tu film Master and Commander, Odvrátená strana sveta 2003) návštevou Darwin Centra, Tortuga Bay alebo rôznych reštaurácií, či kaviarne Darwin coffee.