Vždy keď si na Bali spomeniem, tak si uvedomujem že toto bol jeden z najlepších zážitkov, ktoré sme tu zažili. Často sa pýtam prečo to tak je? Však sme neskákali k delfínom do oceánu, nehladkali tigra. Prechádzali sme sa s nmníchom Mangu Komang, a absolvovali očistný rituál vo vodnom chráme. Myslím že nádherné na tom bolo práve to, že to bol únik od rušného Ubudu a turistami zaplavených miest..

Deň 6 – spiritual escape

Všetko začalo na stránkach Withlocals.com, kde sme plný prekvapenia objavili výlet pod názvom Spiritual Escape Tour With a Balinese Priest.

Mních ktorí tento výlet organizuje, sa volá Mangu Komang. Cez stránky Withlocals sme ho oslovili a následne komunikovali cez WhatsApp.

Mangu a jeho šofér s nami strávili dohromady 6 hodín vrátane cesty.

Ja som sa na tento deň pripravil. Mal som so sebou v telefóne sadu otázok ktoré ma o hinduizme a živote ako takom zaujímali. Pýtali sme sa napríklad na obetiných ktoré sa na Bali povaľujú všade na ulici (kvety v banánových listoch). Bavili sme sa o rovnováhe work life balance, živote a smrti, či o Karme alebo Tantre.

Bálijské božstvo – socha (poloboha) Ganéšy.
Na Bali sú tieto sošky vidieť najčastejšie pri vchode do budov, reštaurácií alebo do hotelov. Ganéša chráni vstup do miestnosti pred zlými duchmi.
Údajne je to najpopulárnejší boh hinduizmu na Bali. Velké uši symbolizujú schopnosť počúvať a dobre rozumieť, silný chobot zase pripomína nesmiernu silu ľudskej mysle.

Myslím si, že vďaka tomuto výletu mám pocit autentického zážitku z Bali. Pokiaľ vám spiritualita nič nehovorí tak sa vďaka výletu podívate na odľahlé miesto schované pred masovým turizmom (ktorý je na Bali dosť cítiť). Pokecáte si s miestnym mníchom ktorý je úplne normálny človek ako každý z nás. V minulosti sám pracoval ako CEO a údajne aj ako riaditeľ úspešného Bálijského hotelového rezortu..

Náš deň začal o 8.30 ráno..

Mangu a jeho šofér nás vyzdvihli na dohodnutom mieste v blízkosti našeho hotelu pri Ubude. Asi po hodinovej ceste, sme došli do dedinky Tamanbali. Tradičná Bálijská dedinka s tradičným spôsobom života, nedaľeko ktorej bol vodný chrám.

Pokračovali sme k vodopádu Dedari a vodnému chrámu..

Po úvodnom rozhovore sme sa vydali krásnou cestou po schodoch, okolo lagúny naprieč útesom rieky. Prekonali sme malý bambusový most a pokračovali v ceste ku chrámu. Cesta nebola vôbec označená a chvíľami tažko dostupná. „Do chrámu sa dostanete len so mnou, alebo v doprovode Bálijského mnícha. Ináč je sem vstup zakázaný..“ hovoril Mangu pri tom ako nám rozprával zaujímavosti o tomto mieste..

TIP: Určite si vezmite pevné botasky. Tie som som ocenil hlavne na miestach, kde nebola cesta spevnená.

Po príchode sme si obliekli plavky, ktoré sme mali so sebou. Mangu nám dal tradičné Balijské šatky okolo pásu. Podľa tradície sa bez nich do chrámu nesmie vstúpovať. Na úvod nám Mangu porozprával o meditácii a očistnom rituále ktorý nás čakal vo vodopáde Dedari (v preklade Anjelšký vodopád).

Asi po 15 minútovej meditácii na úvod sme sa natešení pustili do rituálu vodného očistenia. Postupne sme vykonávali proces, ktorý nás mal fyzicky a duchovne očistiť. Chodili sme sa postupne pod chladnou vodu, ktorou sme si vyplachovali ústa, umývali si hlavu a tvár. Symbol očisty tela i ducha.

Navyše voda ktorá tu tiekla tak vyvierala z prameňa, ktorí miestni takto usmernili aby pretekala práve cez chrám vody.

V chráme sme sa dlho rozprávali o živote a meditácii, zdraví alebo o živote v prítomnom okamihu.

Mangu nám hovoril že cvičí Jógu každý deň. Nielen že ho to udržuje stále silného, bdelého a zdravého, ale zároveň je to dobrý cesta spirituálneho rozvoja. „Dnes sa západný svet venuje jóge primárne kvôli jej pozitívnym fyziologickým účinkom na naše telo..“ Tvdí mangu pri tom ako sa rozcvičujeme v bazéne. „..často sa ale zabúda na jej prínosy v oblasti rozvoja mysle, pozornosti a mentálneho vnímania sveta. Z hľadiska psychológie má jóga ešte väčší význam..“ dodal a v zápätí som si uvedomil, že dnes hromada moderných mentorov a školení skloňuje práve mindfullness (vnímanie sveta..) resilience, focus a podobne.

Pri tom ako sme odpočívali s nohami vo vode, nám Mangu ukazoval rôzne cviky spojené s dýchaním. Hlavne tie, ktoré pomáhajú uvolniť napätie vo svaloch spôsobené z každodenného stresu.

Pýtali sme sa na obetiny, ktoré ležia na ulici v mestách na Bali. Tie banánové listy s jedlom a kvetmi: „Ľudia tým vyjadrujú vďačnosť a uctievajú miestnych bohov..“ povedal Mangu… „Jeden obchodník nám tvrdil, že ďakuje za každého zákazníka ktorý mu príde do obchdu a tak zapaluje obetiny niekoľkokrát denne. Vtáky, mačky a opice si to rozoberú. Na Bali veríme, že musí byť rovnováha medzi tým čo si od života vezmete, a čo životu vrátite..“

Bálijci veria, že keď ich pozemský život skončí (čiže keď zomrú), tak sa reinkarnujú. Údajne práve z toho plynie ich vďačnosť za každý deň. Žijú tak život naplno, a sú plní pozitívnej energie. A tej má väčšina Bálijcov doslova na rozdávanie.

Po návrate sme si dali ešte v dedine Tamanbali čaj, a tradičný lepkavý zákusok. Ten sa na Bali jedáva rukou. Pred cestou, nám Mnagu rozdal Tarotové karty a porozprával o tom čo sme si vytiahli.

Po chvíli sme plní zážitkov a dojmov sedeli v aute na ceste na hotel.

Ďalej sa môžete podívať na náš itinerár, ktorý sme na Bali v tomto článku popísali dopodrobna.